Vrátil som sa včera z vojny.
Trvala dvadsať rokov.
Po dvoch rokoch panovalo všeobecné mienenie, že tých, čo prežili, niekto vystrieda.
Nevystriedal nás nik. Až neskôr vyšlo najavo, že nás naverbovali všetkých naraz.
Zdalo sa to byť vzhľadom k celkovému množstvu nepochopiteľné, ale potom vydali prehlásenie, že za všetko môžu naše matky, ktoré i napriek fyzickému nedostatku v sebe nenašli dosť vlastenectva na rodenie detí, aby mohli zomrieť, za ušľachtilé ideály.
A tak tu stojíme dvaja, ja a ešte Roman.
Romanovi chýba pravá ruka a má rakovinu.
Mne je tiež celkom dobre, len neviem, kam ísť.
*
(Telefonický hovor z čísla 598413248789713531. Že je to číslo príliš dlhé? Ale vôbec nie! V dnešnej dobe má každý aspoň 10 telefónov, aby ich nemusel nosiť so sebou, číselné variácie jednotlivých liniek teda môžu byť trochu dlhšie.)
Ahoj. Ako sa máš?
Super?
Ja sa mám úžasne!
Včera som videla fantastické topánky vo výklade.
Zelené, s vysokým šnurovaním. Písali že sú jednotkou v trackingovom obúvaní. Som si to aj na internete musela nájsť, že čo to je.
No a? A čo akože neznášam turistiku?
Nie, nemám nového maníka.
Blázniš? Nie, neplánujem zmenu životného štýlu.
Načo mi sú?
No ... sú pekné!
*
Je tu dosť zima. Vraj to v chladničke v márnici zvykne byť také, ale predstavovala som si to inak.
Vlastne veľa vecí som si predstavovala inak.
Preto som aj odišla od Antona, nasadla na vlak a...
Všade boli mŕtvi. Jedna sanitka odišla s nariekajúcou starenkou s veľkou hrčou na čele. Zdravotníci u druhej stáli a popíjali pariacu sa kávu. Pracovníci pohrebnej služby sa snažili spárovať voľne porozhadzované končatiny s jednotlivými zvyškami tiel.
Ja som mala len zlomeninu stehennej kosti, otvorenú a myslela som si, že to bude fajn, že zlomené kosti dnes zdravotníci opravujú ako na bežiacom páse, podobne ako zvárači opravujú potrubie.
Prečo len má človek tak malé množstvo krvi?
Prečo len má človek tak malé množstvo krvi?
*
Mami, pamätáš si na tie úžasné šípové farebné žabičky, čo sme včera priniesli z exotického raja?
Myslíš, že z nich našu Micku nebude bolieť bruško?
Vyzerá zvláštne.
Komentáre
Dúfam
v žiadnom
Vítam sa v absurdistane ;)
Petula...
ja nemám rada
ani drôty
tak netuším, prečo by som za ne mala myšlienky zavierať :)