Tiež som mala niekedy dojem,
že zem je ako vysoká špicatá hora
a každý máme svoju úroveň nadmorskej výšky, v ktorej si lebedíme;
niektorí s hlavou v oblakoch,
druhí s pätami v blate,
podaktorí i s obomi vymoženosťami naraz.
Veď prečo si nedopriať teplo na duši,
pričom by okolo hlavy voľne klimatizoval
severný vietor -
niekedy i krutý
(za polárnej noci)?
Ak k tomu priložím i fakt,
že v chladnej klíme
sa väčšina škodlivých mikro-
i makro -
organizmov
nemnoží,
tak kričím, kričím, kričím:
Nech žije doba ľadová!
Komentáre
absurdnosť tohto tvojho dielka som neodhalila,
nachladla som, možno práve preto, že mám (asi) hlavu v oblakoch...o chvíľu pôjdem k ujovi doktorovi, ten ma určite uzemní, hm...
uznávam
je ale fakt, že už sa nám mnohé veci mimo rámec bežného bytia ani nezdajú byť absurnými
tak už sme si my ľudia navykli :)
a čo je podľa teba absurdné na tejto básničke?
ona to zase
a teda jako
vzývanie doby ľadovej
mi akosi nepríde so zdravým rozumom
keďže ja neviem ako kto
ale ja som teplomilka
až teplomerom práska
ako vidím teploty čo i len oblizujúce nulu
najradšej by som vzala nohy na plecia
a odsťahovala sa do teplých krajín
ale medzi nami
keby to vypráskalo vadné čiastice
dala by som sa nahovoriť
chvilku ....
Hm, Petula, tie tvoje krehké absurdnosti
Mňam, pochutnala som si.
:-)
dík za vysvetlenie :)
už teraz sa hrozím príchodu prízemných
a to je máááááááááááj :)
a pršia kvety zo stromov a
najväčšie teplo
nás len čaká
dúúúfam :)))