Celý deň sedí pod stromom na plechovej piksli,
kreslí prstom letokruhy do kôry a vyrevúva na celú ulicu :
„Ja som Boh vy najspravodlivejší zo spravodlivých!
Ja!
A kto z vás neuverí, tomu natrhnem riť!
Heeej, dávaj búra ty smraďoch jeden ... !„
To jediné ho potácajúc dokáže dvihnúť od sústredeného snaženia
stvoriť čas len podľa seba.
Niekto dá, ten, kto stihne utiecť, či uhnúť, nie.
Na tekutý sveter sa ale vždy nazbiera dosť,
tak aké starosti?
Komentáre
ten náš aspoň spieva
jej, to som rada
sa mi vcelku uľavilo ...
A mne to pripomenulo toho nášho, čo nám vždy zaťuká
:-) Pekný večer, Petula... Dobre ti to píše.
Podľa opisu však súdiac
jeden známy
prišiel k nemu bývalý spolužiak, toho času už šťastný obyvateľ ulice s ponosom, že už dva dni nejedol, či by mu nevypomohol
zhodou okolností bola nedeľa, rezne, tak mu ukrojil chlieb, pribalil rezeň a podal mu to ...
to, čo si vypočul, by si za rámček do obyváku nevyvesil
jo, za búra na chlast hocičo by
len prosím prácu, tú im neponúkajte, ani jedlo
to nie!!!))))
joo pekný večer
bude tijátr :)))
Jeden známy to rieši ,takpovediac,fikane
jaj, aby ho to nakoniec