Génius v bielom saku s roztečenou maskarou a príliš lesklou tvárou
prednáša s priopitým výrazom varietného umelca niečo o tom,
že už nikdy nebude lepšie.
NIKDY!
Stačí len stratiť posledné zvyšky rozumu a ste bez rumu a bez cigariet
a bez piva, ale tak zdraví, že zomrieť v stopäťdesiati bude
celkom hriech voči vlastnému telu;
a strecha nad hlavou
pomaly horí žltým plameňom;
červené zvyšky rozpálených tehál lietajú voľne nad mojou hlavou
a čvirikajú, štebocú; ach, tak neznesiteľne revú
smerujúc k najbližšiemu stromu v aleji,
ešte včera to bola breza,
dnes tuším topoľ ohýba kovovú konštrukciu zábradlia
na ktorom sedávajú rozvedené paničky
popiskujúce na svoje ratolesti,
márne dúfajúc, že piesok raz skutočne vyletí a už nikdy nespadne ;
a stromoradie sa ľaká a beží,
beží a sneh leží pod posteľou na prístavnom moste;
i babička vždy hovorila, že poriadok musí za každú cenu byť,
i keby pierko za plotom ležalo.
Génius si práve vyzliekol sako a s aritmetickou presnosťou predvádza
elegantné kružnice na ľadovom povrchu
opálenej krásky s úsmevom cez pol hlavy -
niečo vrások, niečo silikónu,
bude zrejme výdatný obed,
strelec so vzduchovkou mieri presne do prostriedku; míňa,
však tiché kvílenie preniká cez kapiláry kože až do siete žíl
a tepien a svaly bežia na plné obrátky kyslíkového deficitu,
dych sa pení;
dnešné vstávanie bude zrejme seriál.
Komentáre
aj