Keď do dvoch hodín, tak do dvoch hodín!
Otvoriac dvierka na domčeku drevenej kukučky, čo sedí s ulomeným krídlom na rímse nefunkčného kozuba, posledný rok pravidelne každých šesť hodín odkukávajúcej čas, čo plynie síce trochu rýchlejšie, ako je ona zvyknutá, ale v podstate na tom nikomu nezáleží, súkaš tri prsty do podivného miesta kdesi ďaleko za hranicou všedného vnímania a si sám so sebou strašne spokojný.
Na prvý pohľad.
Sú po babke, pamiatka prelezená červotočom, zošedlá, bez kyvadla a to že trochu meškajú, nie je podstatné!
Svet vôbec celý mešká. A až raz zmešká aj svoj vlastný pohreb, vesmír sa bude toľko smiať až sa bude za galaxie popadať.
Druhou sa podobným spôsobom nasúvaš do otvoru po strojčeku v starom hrdzavom budíku, čo ti priniesol nebohý Šaňo a víťazoslávne kričíš.
Vidíš?
A si hovorila že sa do dvoch hodín nezmestím!
Zmestím!
To chce mať filipa, kresliac vo vzduchu budíkom pomyselné piruety vrtíš predstavou o exotickom tanci ponad zaprášené rohy dubového stola zdedeného po tvojom otcovi.
Je fakt, že strkanie myší do hodín miesto kukučiek už dnes nie je možné a vešanie zvončeka na retiazky cibuľových hodín rovnako.
Je vážne ťažké plniť dnešnú dobu duchom tradícií.
Tatko, tatko, to keby si videl, ani vidieť by si nechcel!
Ale inak si celý on.
V tom ciferník s cvengotom dopadol na zem, kolieska sa rozkotúľali na všetky strany miestnosti a ručičky opísali elegantný polkruh, kým s takmer nečujným žblnknutím dopadli do hrnčeka s vlažnou kávou.
Zneistel si, vážne! Avšak bol to len záblesk a triumf opäť premaľoval drobné linky okolo očí na dúhové odlesky sklíčok, ktoré už dnes nik nechce a ktoré krášlia výklad skrine v priechode do zadnej miestnosti.
Decká z ulice sa na ne chodia pozerať.
Decká z ulice sa na ne vždy chodili pozerať.
-
Už si to hovorím asi stý krát, až prídem ešte raz k hodinárovi, teda k tebe, a budem chcieť vymeniť batériu v digitálnom budíku, tak sa radšej ponúknem, že ti postrážim obchod.
Vždy fňukáš, že sa v pokoji nenaješ.
Tak budem dobrá, to priatelia zvyknú byť - dobrí, či nie?
A kým si v pohodičke vybavíš poštu, obed, či niečo iné, natočím ti všetky budíky v obchode, nech opäť ožijú; robieval si to kedysi, ale i ty už tuším začínaš meškať.
Natočím ich tak, aby zvonili každý jeden čo päť minút v takom poradí, aby bol na rade vždy ten, čo na druhom konci obchodu vitrínu obýva.
A potom keď prídeš, budem sa veľmi ponáhľať preč. To vieš, už i mne treba nákupy robiť, obed chystať, deti čakať, bielizeň vešať; to sa rozumie, že mi uveríš!
Prečo by aj nie?
Ako by si vedel, že sa schovám za rohom a až príde tá chvíľka budem sa s prilepeným nosom za výkladným sklom kochať tým, ako ti to zurčivé zvonenie nádherne nevadí?
Komentáre
Ujo meria čas podľa polohy slnka a tieňov
ako vidím, ujo T to má ťažko premakané
no vidíš aj ja som zmeškala
ja som si zas včera chcela kuknúť na oblohe konjunkciu mesiaca s Jupiterom
ozaj, čo to je úzkoprofilová zóna ? :)
to nepoznám ...
Peťa,
Príjemný večer želám
náhodou
-
-
-
dík vasilila :) pekný večer
Peťula,
v pohode vasilisa :)