A svet včiel rozletel sa na milióny
drobných
na linoleu praskliny pospájali pokrútené
fľaky
vznikla mapa
avšak len preto aby zanikla nádej
na jej rozlúštenie
kontinenty už stratili svoju tvár
Pangea opäť kráčala v ústrety novému veľkému tresku
prirodzený výber zvolil necesty
cesty spráchniveli
a husi už nikdy nedoletia
nikdy nesadnú
sever stratil brány
juh vyčpel ako pena
v ktorej splesniveli posledné rybie kosti
zostal iba pocit
nejasný
pocit, že je nutné niekam ísť.
Avšak kam?
Správou vo fľaši začína
len odpočítavanie
neuróny v rozvibrovanom podvedomí
striedavo zažínajú
a opät zhasínajú svetlá vedúce
ležérnym krokom svet
do večnej lepkavej tmy
stačí len namočiť prst
a oblíznuť.
Je sladká.
Komentáre
...a
pocit, že je nutné niekam po ísť.
Avšak kam?Do večnej lepkavej tmy, ktorá je sladká a láka sa do nej ponoriť a sniť
.