16,00
- Mááá míííí...
- Máááá mííííí ...
- Máááááááá mííííííííííííííííííííííííííííí
- Čo reveš? Nemáš nohy?
- Mámí, koľko je hooooooooodiiiiiiiiiiiiin?
- Štyri. No čo chceš? Nííč, len som chcel vedieť koľko je hodín.
- Prosím ťa, ak niečo potrebuješ, príď hore a nehulákaj.
- Ale ja som chcel len vedieť, koľko je hodín.
- Neboj, ja ťa domov zavolám, až bude treba.
- A ja nechcem ísť ešte domov!
- Tak čo buntošíš? Ešte musím žehliť a niečo k večeri nachystať. Poslúchaj a nevykrikuj toľko.
16,05
- Máááá mííííí ...
- Máááááááá mííííííí
- Čo chceš zase?
- Je už pol piatej?
- Prosím ťa, veď som ti pred piatimi minútami hovorila, že sú štyri!
- Ale to už potom asi nie sú štyri, že?
- Jasné, už sú štyri a päť minút.
- A haaaa ...
- Jurko, ja potrebujem žehliť! Potrebuješ niečo?
- Ma mí ....
- No prosím ...
- Aaale nič ....
16,15
- Mááááá mííííí
- Máááááááááááááááááááááááááááá mííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííí
- Čo stále vyrevuješ!
- A prečo tu už nie je ocko?
- Ocko končí v práci až o pol piatej!
- A to ešte nie je pol piatej?
- Nie Jurko, veď som ti pred chvíľkou hovorila, že ešte veľa chýba do pol piatej a ocko ešte pôjde do obchodu priniesť pár vecí domov, vydrž chvíľku. A ako som ti už povedala, keď niečo potrebuješ, príď hore. Nemáš nohy, že musíš toľko vyrevúvať?
- Aaaaaaaaaaleeeeeeeeeeeeeeeeee ...
- Žiadne ááálééé ...
16,30
- Crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrnnnnnnnggg
- (ešteže prišiel aspoň hore) no kde si ty loptoš, sa tuším nevieš dočkať .... ! Eh ...
- Ach, dobrý deň suseda!
- Aaa vitajte Marka, idete na kávu? Viete mám teraz rozžehlené ... a ...
- Aaa vitajte Marka, idete na kávu? Viete mám teraz rozžehlené ... a ...
- Nie, nie, nie, len si pokojne robte, ja som len chcela, no to viete chalani, a tak ... ale, ten oblok ... izolačné trojsklo, to stálo peniaze.
- Izolačné čo?
- No váš Juraj aj s chalanmi ...
- Komu?
- No nám!
- A kde vy máte izolačné trojsklo, veď ste sa mi pred týždňom chválili, že ste kupovali ditermy v akcii. Doslova za babku!
- A tak kúpa to bola dobrá, to priznávam, ale to sa len tak hovorí, mi nevravte; že to nepoznáte, len tak medzi susedami, nooo ... Nemôžem si každý týždeň kupovať nové sklo?
- Ako každý týždeň? Juraj vám už niekedy predtým rozbil oblok?
- No to ani nie, ale tak, môže sa stať, že? A a a ... večne huláka ako taký pavián. Kto to má stále počúvať?
- Ale prosím vás, veď je to ešte dieťa!
- A čo tam po tom? Môj manžel má slabé nervy! Kto má to ustavičné revanie počúvať? On má od lekára striktné nariadenie, že musí mať pokoj, nesmie nič dráždivé a tak a ten krpec, neustále reve a ... čo my za to môžeme?
- Chúďatá vaše deti!
- Čo vás po mojich deťoch? Ja mám deti veľké a slušne vychované!
- Ále nič ... Ozaj, k tej terapii patrí i to, že o pol noci mlátite rezne, že sa činžiak rúca? Tomu sa tiež hovorí ticho?
- Ále nič ... Ozaj, k tej terapii patrí i to, že o pol noci mlátite rezne, že sa činžiak rúca? Tomu sa tiež hovorí ticho?
- Ts, a čo akože? Ja som zamestnaná žena! A manžel musí niečo jesť, kedy mu ja nachystám?
- Tým chcete povedať, že my sme príživníci?
- No to nie, ale ja chodím na zmeny a ako to mám stíhať? A viete no, manžel je tak citlivý.
- Tak mu zakážte chodiť na pivo a panáka tri krát denne, a bude, možno mu vyjde ísť niekam na obed.
- Môj manžel nepije! To on na lieky nesmie!
- To je mi jasné, že nesmie, ale to máte tak, chodíte na zmeny, v noci mu mlátite rezne a on si len sedí na balkóne, pripaľuje jednu od druhej, robí smrad po celom dome a má pokoj? Prečo by to menil?
- To to ... ! Čo si to dovoľujete? Toto urážanie si páčiť nenechám! A a, ten oblok zaplatíte.
- Maaaaaaaaaaaaaa míííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííí ....
- Maaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa míííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííí. – ozýva sa s buchotom na schodoch šťastné džavotanie.
- No čujete to? Už zase reve!
- Asi už ide ocko, tak sa teší! Viete vy čo to je? No čo chceš miláčik?
- Mami, tu suseda od vedľa mi nadáva, že som oblok rozbil. Jéj, dobrý deň teta.
- No to už viem.
- Ale to ja nie ....
- A kto?
- Nooo ... poď sem ... to ten jej, čo stále sedí na balkóne ... si tam chcel kreslo strčiť a vrazil do toho ... a ...
- Aaa suseda. Už idete? Nedáte si predsa len aspoň kávičku?
Komentáre
hehehe
to neee, tam kde zúri pobobná rafika
Petula...
Susedka je dobrá, takú by som chcel, ale tak na 900 km ďaleko... ((-:
u nás sa teda naťahuje maaaaaaaaamíííííííííííííííí
ale tak, veď si natoľko ešte na slovensku rozumieme ... dúfam teda checht ...
deti potrebujú činnosť
a tak to zas jo
Peťula,
hľadať zádrapky to je to, čo niektorí potrebujú k "spokojnému" panelákovému spolužitiu
jo, dnes to bolo fakt
skúsim sa polepšiť, ale mám akési duté obdobie, čo sa fantázie týka :((((
Peťula,
Veď o tom je život, o nás susedoch, kamošov, spolupracovníkoch at´d
a tak peší mizmus
to len také konštatovanie, že je to také ani príliš neujeté :))))
Na margo pojmu času jenom tolik.
S tím oknem bych to viděl tak, že je to nepromyšlený, mastňácký rozhodnutí sousedky. Je to její chyba! Co si má co dávat nějaký drahý trojsklo do voken, když bydlí na přízemí, nebo v prvním patře? Však kde se maj ty děti hrát?
A co děti?