Nikdy som nebola lovcom.
Niežeby mi vadil živočíšny pach zvieraťa bojujúceho o život až do úplného konca.
To zas nie, práve naopak, je v tom čosi silné až magické.
Len ženským vraj nôž a mäso do ruky nepatria. Chlapi no. Hádaj sa s nimi.
Ale tak, ak dajú do úst, čo by sa človek bránil, že? Predsa len to je asi najväčšia drina od tej doby, čo zrušili poľnohospodárstvo.
Teda niežeby som vedela, čo to je. Stará mama o tom hovorila asi tak, že rýpaním v zemi získavali obživu pre celé rodiny, ale skutočne sa mi to nezdá. Minule som to skúšala, a len som sa riadne zasvinila a vyhladla som tak, až sa mi ruky triasli.
A osoh? Žiaden.
Hlúposť to je.
Takže verím pevne tomu, čo hovoria, že to dávno nie je ono, je to škoda času a aj tak, zem patrí predsa všetkým. Tak aké hospodárenie? A navyše, veď ľudí nie je mnoho!
Naša tlupa má asi len 80 členov a v okolí, čo poznám, žije ešte jedna a vraj za kopcom ich je ešte pár. Miesta a jedla máme všetci viacej ako dosť aj bez plahočenia. Stačí len sa zohnúť, zobrať, sem tam uloviť.
A predstavte si, že si ľudia kedysi dokonca stavali domy!
Aha, vy neviete, čo to je.
No nič, skúsim to vysvetliť.
Domy - to sú také jaskyne s ústredným topením. Topila som sa raz, neviem teda, či práve ústredne, ale nestálo to za veľa a keď ma vytiahli sotva som dych lapala. Brrr zážitok.
Potom tam vraj boli okná, aby bolo vidno von. To je nezmysel, čo?
Som vonku na lúke a potrebujem okno aby som videla von?
Okno som mala akurát raz a to som vypila toľko medoviny, že mi dva dni ani jesť nechutilo, strašné.
A mali tam nábytok, také menšie niečo ako domy len z dreva a kdečoho, do ktorého si ukladali veci. Vraj celé kopy vecí a oblečenia. Ale na čo?
Čo mám, to nosím, čo nenosím, nosí iný.
A vraj si to všetko zatvárali. Len efekt v tom veľmi nevidím, pretože ak prišiel hurikán, alebo potopa, i tak im to príroda rozflákala na drobné a vzala.
A pritom skaly a hory ostávajú stáť a pre tých pár ľudí predsa stačí nájsť dieru v zemi ako medvede a včely ak vonku zúri nepokojné počasie a je.
No hej, ako včely. Tie ja pravidelne oberám o plody ich práce.
Dobre hádaš, mám post zberača medu!
Perfektné že?
Keď som makala na zberaní ovocia, tak som sa nanosila a nachodila.
Teraz už je to pohodička, byť ako včelička.
Ale medzi nami, pššt, nieže to niekomu poviete. Včely zasa až tak usilovné nie sú. To sú len povery.
Pred dvomi slnkami som si obhliadala situáciu pri úli v zvyšku po dubovom strome a musím povedať, že zopár ich tam okúňalo celý deň a ani krídlom nepohli pre blaho svojho klanu. Len si tam tak na kraji hniezda posedávali a zjavne sa bavili klebetami a pletkovaním.
Takže, keď im niečo zoberiem, aspoň majú dôvod k nejakej činnosti pri dopĺňaní zásob a nemusia sa nudiť.
V podstate som taký ich kondičný tréner, pracujem pre dobro našej tlupy, do sýta si poležím, vyspím sa, najesť je nakoniec vždy čo.
Chýba mi niečo?
Komentáre
ako " akože hospodár "
áááááááááááále prosímťa
ts ts ts
chutny clanok :)
Petula...
Uvidíme sa tak o dve slnká, hej...
obávam sa, že mne vždy a stále niečo chýba :-)
som si s dovolením samej seba
teda fyzicky som trochu ako po bojovke, ale čo by človek neurobil pre vlastné šťastie :)
pekný deň želám
jojo, pozor na medvede, fčúl majú sezonu a vraj žerú turistov :)
to sú vám také divné zvery, teda tí turisti, nie medvede, medvede sú úplne normálka, len vraj majú problém s trávením praciek od batohov ...
tak buďte trochu ohľaduplní a dajte si tam nejaké mäkké, hej?)