Dvere sa s tupým zaškrípaním otvorili. Oči nezvyknuté tme ani netušili, na čo sa práve pozerajú. Maličký oblok s temným sklom v pravom hornom kúte sotva osvetľoval len malú časť neznámej miestnosti, do ktorej práve vošli.
Súdiac podľa hrubej vrstvy prachu na zemi, a vlastne všade okolo, boli prvými návštevníkmi po veľmi dlhej dobe. Záznamy, ktoré o týchto stavbách našli v národnej knižnici, hovorili zopár vetami, že by nimi nájdené priestory mali byť zvyškami príbytkov pôvodných obyvateľov tejto oblasti.
Väčšinu predmetov v nich však nedokázali ani len približne identifikovať. O ich použití len hádali.
Načo boli predkom také nádoby?
Skoro dva metre dlhá na zemi stojaca, veľmi divná, pôvodne asi biela s dierou na jednom konci. Zo steny nad ňou pokrútená trúbka a nejaké závity. A potom ešte podobná tesne vedľa, ale malá a povesená na stene. Nad ňou zvyšky rozbitého skla, ktoré odrážalo pokrivené tiene, malá škatuľka povaľujúca sa na zemi hostila kúsok oválnej hmoty čudnej kriedovo-mazľavej konzistencie
K čomu to mohli používať?
Možno i vďaka všadeprítomnému prachu, čiastočne vzrušením, mi vyschlo v ústach tak, že som musela vyjsť opäť do medzipriestoru pred dverami.
Zatuchnutý prievan veľmi neosviežoval a tak som minula bez povšimnutia ďalšie dvere a vstúpila do veľkého priestoru na konci úzkej chodby.
V regáloch sa tiesnil veľký počet kníh.
Dnešné knihy síce nevyzerajú takto, čipy, ktoré ich nahradili, však dokumentujú, že ľudia kedysi používali na výrobu dokumentov látku zvanú papier.
Zdá sa byť krehká, obrázky na nej zažltnuté, ale vidí sa mi, že svojmu účelu slúžili, i keď bolo asi veľmi prácne a nepraktické v nich niečo hľadať.
Historici celkovo hovoria o ľuďoch pred nami dosť neuveriteľné veci.
Vraj všade jazdili na vozidlách s pohonom, ktorý produkoval smog a jedli ropu?
Alebo sa mi to poplietlo? Jazdili na autách, ktoré jedli ropu a oni produkovali smog?
Každopádne nech je to ako chce, veľmi tomu nerozumiem. Bádanie je ešte len na úplnom začiatku.
A mali by sme už ísť.
O chvíľku bude vychádzať slnko a pohyb vonku by mohol byť dosť nebezpečný.
Teploty v stredoeurópskej púšti zvyknú dosahovať cez deň až 70 stupňov a dokážu človeka vyhriať tak, že denný prídel vody proste nestačí.
Nerada by som ho zbytočne skoro minula.
Už som sa skoro dva týždne tešila, ako sa z usporených dávok, ktoré by dnes mali robiť už celé dva litre, okúpem.
Teším sa.
Komentáre
Páčilo :-)
nech sa
:)
pekný deň
:))
Petula...
všetko je možné;
a vraj i sekera sem tam vystrelí
takže sa možno stane aj zázrak a človek sa zmení ...
možno :)