Píše sa rok 2008.
Ropná kríza tlačí ceny pohonných hmôt do závratných výšok, ceny potravín dosahujú svojho dlhodobého maxima, zástupcovia veľmocí rokujú o globálnom otepľovaní atmosféry, o lokálnom ochládzaní vzťahov, o ozbrojení, odzbrojení, o tom, kto bude na Marse prvý a kto prvý z Marsu spadne.
V Číne sa trasie zem, inde sa trasú vlády, zomierajú ľudia ako každý iný rok; a bude olympiáda.
Albánsko chce samostatnosť.
Kto vie, čo chcú Albánci?
Srbsko zjavne chce úplne niečo iné, čo chcú ale Srbi?
Asi úplne to isté, čo Albánci a to isté, čo všetci ostatní ľudia – žiť.
Ceny bytov stúpajú.
Priemerná mzda nám stúpa, ráta sa však i z nadpriemerných a o priemernom príjme priemernej rodiny tento ukazovateľ hovorí asi toľko, koľko teplomer o nadmorskej výške. Mladé rodiny tak môžu využiť bohatú ponuku úverových produktov a do dôchodku sa budiť s predstavou zvoniaceho exekútora u domových dverí.
Krátka reportáž nášho spravodajcu z domova dôchodcov v Hornej Dolnej :
- Dedo, čo si myslíte o Eure a o budúcnosti našej krajiny. Bude lepšie vaším vnukom?
- Hej synak, jedno šťastie je, že toto už mňa zaujímať nemusí. Ja viem, že lepšie už bolo... A vnukovia musia dúfať, že to tiež prežijú.
- A môžem sa spýtať? Koľko vám je dedko?
- To mi synček ani nebudeš veriť, ale budem mať v lete 100 rokov.
Píše sa rok 2009.
Exekútori už nezvonia.
Pre zbytočnosť domových dverí, ktoré i tak nemajú čo chrániť, bo majetok je zväčša i tak banky, chodia bez klopania, ani si zablatené topánky u dverí neotrú. O život zväčša nejde, nikoho nezaujíma.
Hospodárska kríza nablýskala vývesné štíty nacionalizmu do oslňujúceho lesku, Európou pochodujú poslanecké mandáty. Boj o kreslá je neľútostný, nejaké hlava sem, iná hlava tam? No a?
Ceny bytov stagnujú, i tak na ne takmer nik nemá, šrotujú sa autá; zrejme sa hotojeme chodiť zásadne peši; na bicykli to nepôjde, bo do konca roku bude potrebné mať plnú zbroj a pod štanglou povesenú húfnicu.
Americký prezident i napriek atletickému telu prezentuje americký štýl života a chodí svojim zamestnancom kupovať občerstvenie do fast foodu. Asi chce zamedziť plýtvaniu zdrojmi. Šušká sa, že poradcovia by predsa len radčej čínu, či mexické fazule.
Každopádne strach z hovädzieho už mať nemusíme, kurence sme tiež vzali na milosť, už budeme likvidovať iba svine. To aby nás neohrozili.
- No čo, dedo? Aká bola oslava 100ovky?
- Ále na prd! Dostal som koliku a presedel týždeň na záchode. Ale tentorok si to už užijem. Fakt!
To nám v roku 1908 Rakúsko – Uhorsko práve anektovalu Bosnu a Hercegovinu. A Albánci o dva roky už po niekoľký krát povstávali – vtedy teda nie proti Srbom, ale proti Turkom.
Za ďalšie dva roky to na Balkáne vyvrelo a v roku 1914 nám čierne ruky zavreli ruku nad budúcnosťou Európy, zabili nám Františka Ferdinanda.
Nacionalizmus pomaly ale isto začal kráčať krajinou bez ohľadu na hory, rieky, doliny, hranice.
Čo na tom, že to hockto neprežil?
A ten kto prežil sa naučil chodiť časom po chlieb s kufrom peňazí ráno, na obed už totiž dostal s dvomi upozornenie nech kupuje, bo večer by i tri nemuseli stačiť.
Burza skrátka nie je hra pre deti, deti nerozumejú biede ani bohatstvu.
A tak dupot ťažkých topánok a kričanie hesiel o lepšej budúcnosti povstal do ulíc, zmeny sú pre mladé národy i mladé storočia opojnou esenciou, ktorá strhne všetkých bez rozdielu veku.
Následky ráta až história.
A tak sa prevalil svetom ďalší pokus spasiť ľudstvo posunutím hraníc, ľudského určenia; práca oslobodzovala, svätili sa ikony moci, pochodovalo sa pod vlajkou s čudne pokrútenými ideálmi, ničilo sa v mene nového života, vraždilo sa v mene nového usporiadania sveta.
Čo na tom, že to hockto neprežil?
A ten kto prežil, sa naučil časom chodiť okolo plotu s ostatným drôtom. Deti predsa nerozumejú ani bohatstvu ani chudobe, ani hraniciam, a žiť sa musí, idey neidey.
Čo na tom, že to hockto neprežil?
A ten, kto prežil ...
- Dedo a ako to oslávite?
- Pôjdem obzerať ženské na ulicu. Dnes chodia po vonku oblečené úžasnejšie ako moja nebožka do postele. No a potom si dám tajne cigaretku, pohárik vínka, sestry mi tu už nič nedožičia.
No veď vravím, že lepšie už bolo.
Komentáre
"Čo na tom, že to hockto neprežil?"
dúfajme ...
nejako ... :))))
Paráda!!!!!
tak teda vitaj
Petula...
Aby ma tie dážďovky nešteklili? (((-:
a čo ja viem?