Postrelený somár na rohu ulice híka na okoloidúcich členov armády spásy a prosí, aby si všimli toho, že mu je popri ukrutnej bolesti i strašná zima. Krv sníma krok za krokom z veží večný čas.
Spása však len spása posledné uzimené steblá trávy krčiace sa pri kraji cesty ako posledné zabudnuté ostrovy života v tejto betónovej džungli, mlčí a nekoná. Má strach. Dnes i za pomoc sa trestá a trest, ktorý je uložený za spásu, už ponesieme navždy.
To písali tí, čo tu boli.
To budú písať i tí, čo tu budú, i keď nevedia prečo a pre koho.
Však, čo je raz napísané, to je predsa pravda.
Len vraždy od vekov spávajú večne s denným chlebom pod hlavou a mŕtvoly lemujúce cestu k blaženosti zmýva každé ráno umývacie auto, aby nová riava vysokovýkonných nemých tvárí mohla bezhlavo putovať za svojím cieľom a z teplého miesta pekne na riti v zázemí jednoucho mudrovať o tom, ako by sa bezdomovec na ulici mal podľa ich nariadení správať, aby nepohoršil dav tých, čo na neho k zodretiu z povolaných postov makajú, poctivo kradnú a živia ho svojim vlastnými odpadkami.
Bezdomovci pritom pýtajú viac citom ako silou o trochu tej dekadentnej možnosti spôsobiť si pľuzgier od námahy, však v plastových fľašiach uložených do priehľadne funkčných pyramíd, hrobiek prehnaných nádejí na akýkoľvek život s hieroglyfmi v podstielke z večne neplatných paragrafov sa píše, že niet spôsobu ako započať inú cestu než tú, ktorá je zákonom daná.
Z hľadiska okolo arény sa ozýva piskot.
Dej viazne.
Bezzubý dav poloprázdnymi ústami vyplazuje jazyk a piští.
Chce vzrušenie, chce zábavu, chce pohyb, však sám ponúka len pukancami naplnené bruchá s ochotou zadlžiť sa ešte viac a kúpiť ďalšie vrece.
Somár na rohu skonal.
Ráno príde i jeho auto, zmyje ho, a agentúrne správy prinesú novinky o tom, že si za to predsa mohol sám, pretože seno žral a vodu pil a to sa predsa v slušnej spoločnosti nerobí, že odteraz už svet bude len lepší somármi nezaťažený kus raja.
Dav šalie, chce ďalšiu obeť.
Svet sa z gule opäť rozložil na zemedosku a horizont tým nabral nových netušených možností.
óda na nové netušené možnosti
21.10.2011 09:51:27
(podobnosť mocných osobností nie je náhodná a inštitúcie tu zastúpené majú tiež svoj verný odraz v zrkadle skutočnosti, inotaje sú drsné ako život sám – takže bacha)
-
Komentáre