Vyklíčili
kamene u cesty a troje topánky zodierajú
šedivé siete mačacích hláv stočených do klbiek
v rozbitých zhlukoch chutí
rozodnievajúceho sa parku.
Cigaretka,
radšej dve, jedna preventívna na červíka, kus čokolády z potrhaného
staniolu. Za hodinku
otvoria samošku a rožky budú ešte teplé.
Paráda.
Drozdie hvizdy
roztínajú príkry zráz vedúci k zafúľaným rodinným domom
ešte nezahaleným milosrdnou plachtou jarného lístia
silných stromov zakryjúc istoty
neistých včerajškov
a možných zajtra.
„Zajtra prídem“, píše lístok trčiaci z poštovej schránky
a deti pištia za oblokmi prvého ranného kakaa.
Budíky už odspievali svoje
a autá šumom pneumatík rozrážajú ostrý
ranný vzduch preplnený smogom
dosnívaných dezilúzií.
Len teta s holubmi na pleci kŕmi párik
mačacích detí a stará mačka
pre istotu sedí na najbližšom strome
a čaká, čo z toho bude. Mládež mala vždy viacej
odvahy ako starí
vyjsť z dverí a okúsiť, čo svet svetu dá.
Komentáre
zaujimave...
odvahy ako starí
vyjsť z dverí a okúsiť, čo svet svetu dá."...?
bonnie
hm,petula,
ale čo tam po tom?
vsak hej,
mozno pomoze aj nejaky
veru, kafe :)
jednoduchý evolučný princíp všedného dňa :)