Kedykoľvek, keď odchádzaš, strkám do vázy čerstvé kvety
zo susedovho záhonu samozrejme.
Sám predsa hovoríš stále niečo o popínavom rastení fazule
a zdravých koloch v plote okolo záhrady,
tak to poznáš ,
a i tak s tým nič nenarobíš, nech rúbeš ako rúbeš
do akéhokoľvek mohutného stromu
aby z neho bola riadna podpera.
Len pokojne!
Pokojne si uprac svoje modré kocky
na večne nevyžehlenej košeli;
na za sto rokoch žltých prstoch
i fotkách
to i tak nebude poznať. Ani toto, ani to,
že si pri sedení na prahu vždy namočíš špinavé spodky
do zvyškov dažďa zmútených prachom
zbitých holých striech;
v ruke stískaš pohár s pivom a nezájdeš
radšej ani po ten rozheganý stôl na konci dvora,
kde skladuješ hrdzavé klince a kladivá bez poryska,
aby si si chvíľku oddýchol od spotených bokov lesklo hnedej fľaše
a nestvoril pri tom jedinký pohyb navyše.
Už len si vyložiť nohy na tú tvoju stoličku
bez štvrtej nohy
a nakašľať na záclonky nad plechovou bránou
kade prievan prináša prvé lístie
tejto jesene. Nech sa pozrie, kto ide okolo,
že život sa dá jednoducho schovať
do cesnakových hrianok,
do červotočivej kôpky dreva
a deravej deky na schodoch.
Viacej nič, len pochabá spomienka na to
aké to bude ,až raz bude.
Kedykoľvek, keď odchádzaš, strkám do vázy čerstvé kvety
na znak života,
na znak krásy,
na znak ležiac pod rozkvitnutým nebom
ohováram všetky zarmútené muchy
a verím, i keď nie je čomu.
Komentáre
Petula, páči sa mi ako si to sem "nahádzala"
viz
a tak ja mám v podstate tiež radšej kvety na záhone, alebo v črepníku
pocit ...
Petula...
lasky,logiku to ma,ze vraj:
nie, príchod už s kvetmi nemá nič spoločné
ale nie peľová ...
Petula...
To sa fakt ťažko predýchava, hlavne, ak tá osoba bola predtým najmilšia...
milý lasky
nie je však mojím partnerom
ale máš pravdu, je to osoba veľmi blízka
...a zakon
veď mlčím :)
výrečné..heh
skoda pre nas...