Už mi opäť pri prášení deky vypadli do trávy ponožky a hrsť farbených drevených kociek. Pekne sa to tam skladá, len čo je pravda!
Včera dva štipce na bielizeň, predvčerom detská zubná kefka a predtým nejaké drobné mince. Ale už neplatia.
Takže nič, čo by človek tak prudko naháňal, ale už asi budem musieť pre to ísť.
Tráva je vysoká takmer po kolená, a i keď je kosenie ešte nepravdepodobné, mrhať sa na hlúposti nesmie, jeden človek nikdy nevie.
Minule som pod mojím tričkom a utierkou na riad našla dokonca i medvedíka, ktorého sme márne 3 dni hľadali, i plaču z toho bolo na pol ulice.
A keďže sa neviem dopátrať žltého hrebeňa a puzdra na okuliare, stálo by to asi za tú snahu.
Červené hodiny odbili poludnie.
A zelená pod mojím oblokom vystiera steblá ako ohnuté mačety angolských roľníkov.
Len púpavy, koróziou napadnuté stopy nehmotných galaxií prelietajúcich priamo cez atmosféru do ticha našich spální klonia svoje ostriebrené hlavy k modrosivému nebu.
Orosené čelo postupne stráca pôvodnú farbu a červeným vodopádom pozvoľna padá do čiernej, čerstvo nakopanej hliny.
Červíky už prestierajú k sviatočnej hostine.
Obťažkané stoly zdobia kytice fialových frézií a ventilátor v komore vypiskuje niečo
o ovse a psovi.
Aspoň niekto bude nažratý k prasknutiu, len koza na tenučkom lane visí cez priepasť vedúcu od včerajšku do zajtra.
Kým hlad puká, nervové zakončenia praskajú kĺbmi pravej ruky a nervozita prestupuje z kyslíkom nenasýtených piedestálov hôr do úrodných nížin prázdnych duší.
Je leto.
Len nahé telá zakryté kratučkým rúchom potláčanej cnosti labužnícky požierajú samé seba.
Pozornosť od zodratých kolien však sotva odvedú.
Odviedli už i nevinnejších na istú smrť
za slobodu a pokrok.
V polievkovom hrnci pred piatimi minútami vyplávali slabo ovarené mäsové kosti, teraz zelenina v rade na spasenie skrúca svoje starostlivo očistené telá do horúcich mastných bublín.
Rozkoš vyžaduje svoje pravidlá.
O chvíľku bude rozvoniavať po celom dome svoje dusíkatými hnojivami presýtené ódy na zdravie.
Bielizeň čpie lacným práškom na pranie a dom čuje už aj rozum stáť.
Stačí už len pozbierať pierka z polámaných štipcov, prehodiť pramienok vlasov neposlušne padajúci do ľavého oka, zaliať si kávu a zaspať.
Komentáre
Má to silu..to je jasné
medvedíka?
Registrujem a som nadšený ;)
ja tiež
; ) Nuž,neviem...o srsť sa príkladne starám
Petula, je to jasné!
ja recht
idem malovať transparenty :)
teide dobre robíš, parazity sú potvory :))))
Petula
do tankoch néééé
A čo môj traktor ? ;)
no šak toho sa tiež radšej nechytám
A však,osmelím sa a podumem sa
tak neviem
alebo ešte lepšia otázka
máš dostatočne veľkú priekopu?
Traktor i senník je v pohode
senník nebrať
ozaj, mne vyrypovanie ide i bez vyorávača :)))
A sakra,plány to hatí
to sa budem musieť aj nanormovať čo?
Vyfasuješ nácucník s prísavkou
ty jo, čo si myslíš, že som super dojnica?
neblázni
že 2 litre :))))))
ale serja bych si dala
to možem :)
: ))) och,inak to bolo myslené
to ja tiež nie
;) Pôvodne som mal chuť na krupicovú kašu
kvôli kaši
Petula...
Petula, ako aj
Petula, si fakt cislo:)))
Uff, to bolo slovo, ze?
lasky nikomu ani muk
zakopáva o nás
do postelí nám lezie
dokonca do hlavy niekedy ...
a niekto na ňu s metlou ide
niekto so zbraňami
niekto slovami
haní, skutočne pekné slovíčko, páči sa mi :))))